Dva roky po eskalácii vojny si ukrajinské deti, ktoré odišli na Slovensko, spomínajú na domov prostredníctvom predmetov, ktoré si priniesli so sebou
Je koniec marca. Teplejšie slnko a dlhšie dni začínajú striedať studený zimný vietor. Rozhodnete sa pustiť do jarného upratovania, prechádzate si skrine a šatníky, aby ste ako každého pol roka vymenili sezónne oblečenie medzi prednými a zadnými policami.
Otvoríte zásuvku a prekvapí vás, čo nájdete pod párom dlhých vlnených ponožiek: malú hračku, s ktorou ste sa hrali ako dieťa. Je to úžasná spomienka, na ktorú ste úplne zabudli. V okamihu vás pohľad na ňu vtiahne späť do tých dní bezstarostného hrania sa a desiatovania so spolužiakmi počas prestávky v škole.
Každý máme pamiatku na detstvo. Pre ukrajinské deti odídencov sú to symboly domova bez vojny.
Denis, 9 rokov, z Dnipra
"Bol Silvester, ten posledný pred vojnou. Strávil som ho s rodinou na ihrisku, a keď sme prišli domov, mama mi dala tohto zajačika. Zvyšok večera sme oslavovali doma a vonku sme si na ohni opekali šašlík."
"Tento zajačik sa mi páči, pretože je mäkký a plyšový a pripomína mi Ukrajinu."
© UNICEF/Le Lijour
Ruslam, 10 rokov, z Kramatorsku
"Kamarátka zo škôlky mi dala túto hračku k narodeninám, keď som mal štyri alebo päť rokov. Chodievali sme spolu na dlhé prechádzky a hrali sme sa. Veľmi mi chýba."
"Neviem, prečo som sa rozhodol priniesť túto hračku na Slovensko, ale keď sa na ňu teraz pozerám, pripomína mi domov."
© UNICEF/Le Lijour
Ilona, 13 rokov, z Charkova
"Minulé leto sme sa s mamou vrátili do Charkova, aby sme navštívili starú mamu na jej narodeniny. Návrat domov bol nádherný, jediným rozdielom bol vzdialený zvuk bombardovania. Ten boli veľmi desivý."
"Jedného dňa počas návštevy sme s mamou išli nakupovať a ona mi kúpila tento náhrdelník v tvare Ukrajiny. Keď sa naň pozerám, spomínam si na svoj život pred vojnou."
© UNICEF/Le Lijour
Vera, 15 rokov, z Kramatorsku
"Toto je fotografia mojich spolužiakov zo siedmej triedy, vedľa mňa sedia moji najlepší kamaráti. Jeden z nich zostal v Kramatorsku, jeden je v Kyjeve a ďalší odišiel do zahraničia. Mojou najobľúbenejšou časťou školy boli prestávky, pretože som ich trávila so svojimi kamarátmi. Tu na Slovensku nemám v škole kamarátov."
"Táto fotografia mi pripomína, aké to bolo krásne, kým sa nezačala vojna."
© UNICEF/Le Lijour
Vika, 12 rokov, z Dnepra
"Túto chobotnicu milujem kvôli jej farbe, bola som taká šťastná, keď mi ju mama kúpila!"
"Keď sme odišli z Ukrajiny, nestihla som si ju vziať so sebou. Počas celej cesty som neprestávala myslieť na to, ako sa jedného dňa vrátim domov a budem sa s ňou hrať. Našťastie mi ju poslali s balíkom pár mesiacov po tom, ako sme prišli na Slovensko."
© UNICEF/Le Lijour
Haiane, 12 rokov, z Odesy
"Mama a otec mi dali tento náramok k mojim 10. narodeninám. Milujem ho a vždy ho nosím počas testov v škole. Myslím si, že mi prináša šťastie a ochranu, pretože mám vždy dobré známky!"
© UNICEF/Le Lijour
Hry a spomienky aj ďaleko od domova
Dva roky po eskalácii vojny žije na Slovensku naďalej 117 000 odídencov z Ukrajiny - väčšinou žien a detí.
Deti sú stále deťmi: naďalej sa hrajú bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Napriek tomu im všetkým veľmi chýba domov. Deti na Ukrajine potrebujú mier, teraz viac ako kedykoľvek predtým.
