Chcem prispieť
Chcem prispieť
CHCEM PRISPIEŤ
© UNICEF

Počet hladujúcich ľudí sa zvýšil o 122 miliónov

Najnovší výskum ukazuje, že v súčasnosti trpí na svete hladom 735 miliónov ľudí. Tento počet sa výrazne zvýšil v porovnaní s údajom z roku 2019, kedy bolo 613 miliónov hladujúcich. 

 

Rím/New York/Ženeva – Počet hladujúcich ľudí vo svete sa zvýšil o 122 miliónov v dôsledku pandémie, prírodných katastrof a konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine. Uvádza to najnovšia správa o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete (SOFI), ktorú dnes spoločne zverejnilo päť špecializovaných agentúr OSN.

Ak sa trendy nezmenia, cieľ udržateľného rozvoja, ktorým je ukončenie hladu do roku 2030, nebude dosiahnutý, varujú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD), Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Svetový potravinový program (WFP).

 

Posledné varovanie pre boj s hladom

 

Najnovšia správa z roku 2023 uvádza, že v roku 2022 čelilo hladu 691 až 783 miliónov ľudí, v strednom rozmedzí 735 miliónov. To predstavuje nárast o 122 miliónov ľudí v porovnaní s rokom 2019 pred pandémiou COVID-19. Zatiaľ čo počet hladujúcich sa medzi rokmi 2021 a 2022 zastabilizoval, na svete stále existuje veľa miest, ktoré čelia prehlbujúcej sa potravinovej kríze. Pokrok v znižovaní hladu nastal v Ázii a Latinskej Amerike, no v roku 2022 bol hlad stále na vzostupe v západnej Ázii, Karibiku a vo všetkých subregiónoch Afriky. Afrika zostáva najhoršie postihnutým regiónom, v ktorom čelí hladu jeden z piatich ľudí, čo je viac ako dvojnásobok celosvetového priemeru.

 

„Stále je tu nádej. Niektoré regióny sú na dobrej ceste k dosiahnutiu niektorých cieľov v oblasti výživy do roku 2030. Celkovo však potrebujeme intenzívne a okamžité globálne úsilie na záchranu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Musíme vybudovať odolnosť proti krízam a otrasom, ktoré zapríčiňujú potravinovú neistotu – konfliktami počnúc a klímou končiac", povedal generálny tajomník OSN António Guterres prostredníctvom videoposolstva počas zverejnenia správy v sídle OSN v New Yorku.

 

Šéfovia piatich agentúr OSN, generálny riaditeľ FAO QU Dongyu; prezident IFAD Alvaro Lario; výkonná riaditeľka UNICEF Catherine Russell; výkonná riaditeľka WFP Cindy McCain; a generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus v predslove správy píšu: „Niet pochýb, že dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja, ktorým je nulový hlad do roku 2030, predstavuje náročnú výzvu. V skutočnosti sa predpokladá, že takmer 600 miliónov ľudí bude v roku 2030 stále čeliť hladu. Hlavné príčiny potravinovej neistoty a podvýživy sú naša „nová norma“ a my nemáme inú možnosť ako zdvojnásobiť svoje úsilie o transformáciu agropotravinárskych systémov a využiť ich k dosiahnutiu zámerov 2. cieľa udržateľného rozvoja (SDG 2).

 

Za hranicou hladu

 

Potravinová bezpečnosť a situácia v oblasti výživy je od roku 2022 veľmi vážna. V správe sa uvádza, že približne 29,6 percenta svetovej populácie, čo zodpovedá 2,4 miliardám ľudí, nemalo stály prístup k jedlu, merané prevalenciou strednej alebo závažnej potravinovej neistoty. Spomedzi nich asi 900 miliónov jednotlivcov čelilo závažnej potravinovej neistote. Možnosť ľudí dostať sa k zdravej strave sa medzitým na celom svete zhoršila: viac ako 3,1 miliardy ľudí na svete – alebo 42 percent – si v roku 2021 nemohlo dovoliť zdravú výživu. To predstavuje celkový nárast o 134 miliónov ľudí v porovnaní s rokom 2019. Milióny detí mladších ako päť rokov naďalej trpia podvýživou: v roku 2022 bolo 148 miliónov detí mladších ako päť rokov (22,3 percenta) zakrpatených a 45 miliónov (6,8 percenta) bolo strádajúcich. 37 miliónov detí (5,6 percenta) v rovnakej vekovej kategórii malo nadváhu. Pokrok bol zaznamenaný v plnom dojčení, pričom 48 percent dojčiat mladších ako 6 mesiacov bolo plne dojčených, čo je blízko k cieľu do roku 2025. Na splnenie cieľov v oblasti podvýživy do roku 2030 si však bude vyžadovať sústredenejšie úsilie.

 

Nové dôkazy: Urbanizácia vedie k zmenám v agropotravinárskych systémoch

 

Správa sa tiež zaoberá zvýšenou urbanizáciou ako „megatrendom“, ktorý ovplyvňuje to, ako a čo ľudia jedia. Keďže sa predpokladá, že takmer sedem z desiatich ľudí bude do roku 2050 žiť v mestách, vlády a všetci ostatní, ktorí pracujú na riešení hladu, potravinovej neistoty a podvýživy, sa musia snažiť pochopiť tieto urbanizačné trendy a zohľadniť ich pri tvorbe politiky. Predovšetkým treba brať do úvahy, že jednoduchý koncept rozlišovania medzi vidieckymi a mestskými oblasťami už nestačí na to, aby sme pochopili, ako urbanizácia formuje agropotravinárske systémy. Je potrebná komplexnejšia perspektíva vidiecko-mestského kontinua, berúc do úvahy stupeň prepojenia medzi ľuďmi navzájom, ako aj typy prepojení medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Prvýkrát je tento vývoj systematicky zdokumentovaný v jedenástich krajinách. Správa ilustruje, že nákupy potravín sú významné nielen v mestských domácnostiach, ale aj v rámci vidiecko-mestského kontinua, vrátane tých, ktorí bývajú ďaleko od mestských centier. Nové zistenia tiež ukazujú, ako sa spotreba vysoko spracovaných potravín zvyšuje aj v prímestských a vidieckych oblastiach niektorých krajín. Žiaľ, regionálne rozdiely naďalej pretrvávajú. Potravinová neistota postihuje viac ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach. Stredná alebo závažná potravinová neistota postihla 33 percent dospelých žijúcich na vidieku a 26 percent dospelých v mestských oblastiach. Podvýživa detí tiež vykazuje mestské a vidiecke špecifiká: prevalencia zakrpatenia detí je vyššia vo vidieckych oblastiach (35,8 percenta) ako v mestských oblastiach (22,4 percenta). Strádanie je vyššie vo vidieckych oblastiach (10,5 percenta) ako v mestských oblastiach (7,7 percenta), pričom nadváha je o niečo častejšia v mestských oblastiach (5,4 percenta) v porovnaní s vidieckymi oblasťami (3,5 percenta). V správe sa odporúča, aby sa politické zásahy, činnosti a investície na účinnú podporu potravinovej bezpečnosti a výživy riadili komplexným pochopením zložitého a meniaceho sa vzťahu medzi vidiecko-mestským kontinuom a agropotravinárskymi systémami.

Každé dieťa
si zaslúži
detstvo,
budúcnosť,
nádej...

PREČÍTAJTE SI VIAC

© UNICEF/UNI396443/Banda
celý článok

5 tipov, ako sa rozprávať s deťmi s autizmom

© UNICEF/Le Lijour
celý článok

Ukrajinská pediatrička lieči deti na Slovensku vďaka programu podporovanému UNICEF