6 vážnych previnení voči deťom v čase vojny

Ako sa deti stávajú cieľmi v prvej línii ozbrojených konfliktov.

Od rozsiahleho zabíjania, mrzačenia, únosov a sexuálneho násilia až po verbovanie do ozbrojených skupín a útoky na školy a nemocnice, vodnú infraštruktúru. Deti žijúce v konfliktných zónach po celom svete sú vystavené útokom v šokujúcom rozsahu. S cieľom lepšie monitorovať, predchádzať a ukončiť tieto útoky Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov identifikovala a odsúdila šesť závažných previnení páchaných na deťoch v čase vojny: zabíjanie a mrzačenie detí; nábor alebo využívanie detí v ozbrojených silách a ozbrojených skupinách; útoky na školy alebo nemocnice; znásilnenie alebo iné závažné sexuálne násilie; únosy detí; a odopretie humanitárneho prístupu pre deti.

Ozbrojené sily a ozbrojené skupiny sú podľa medzinárodného humanitárneho práva povinné prijať opatrenia na ochranu civilistov vrátane detí, ktoré sú počas vojny obzvlášť zraniteľné.

Dievčina sa opiera o barly v tábore pre vysídlencov v Sévaré v Mali. © UNICEF/UN0332638/Rose

1. Zabíjanie a mrzačenie detí

Zabíjanie a mrzačenie detí môže byť výsledkom priameho zacielenia alebo nepriamych akcií vrátane mučenia. K zabíjaniu a mrzačeniu môže dôjsť prostredníctvom krížovej paľby, nášľapných mín, kazetovej munície, improvizovaných alebo iných nerozlišujúcich výbušných zariadení alebo dokonca v kontexte vojenských operácií, demolácií domov, pátracích a zatýkacích kampaní alebo samovražedných útokov.

Napríklad používanie výbušných zbraní – najmä v obývaných oblastiach – má na deti naďalej ničivý dopad. Len v roku 2020 boli výbušné zbrane a výbušné pozostatky vojny zodpovedné za najmenej 47 percent všetkých detských obetí. V rokoch 2005 až 2020 bolo viac ako 104 100 detí zabitých alebo zmrzačených počas ozbrojených konfliktov, pričom viac ako dve tretiny z nich boli prišlo o život od roku 2014.

Chlapci naverbovaní ozbrojenou skupinou, počas ceremónie pre deti, ktoré boli prepustené z ozbrojenej skupiny, v Yambiu v Južnom Sudáne. © UNICEF/UN0202141/Rich

2. Nábor alebo využívanie detí v ozbrojených silách a ozbrojených skupinách

Nábor alebo využívanie detí v ozbrojených silách a ozbrojených skupinách sa týka povinného, núteného alebo dobrovoľného odvodu alebo zaradenia detí do akéhokoľvek druhu ozbrojených síl alebo ozbrojených skupín. Čísla detí, ktoré sú verbované a využívané počas vojnových konfliktov sú alarmujúce. Chlapcov a dievčatá ozbrojené sily alebo ozbrojené skupiny využívajú ako bojovníkov, kuchárov, nosičov, poslov a špiónov, alebo keď sú vystavení sexuálnemu vykorisťovaniu. V rokoch 2005 až 2020 bolo potvrdených viac ako 93 000 detí, ktoré boli naverbované a využívané vo vojnovom konflikte, hoci sa predpokladá, že skutočný počet prípadov je oveľa vyšší.

Vyučovanie na východnej Ukrajine v roku 2019. UNICEF/UN0300571/Filippov

3. Útoky na školy a nemocnice

Útoky na školy a nemocnice zahŕňajú útoky na školy alebo zdravotnícke zariadenia, ktoré spôsobia úplné alebo čiastočné zničenie takýchto zariadení. Školy a nemocnice by mali byť chránenými priestormi, kde sú deti v bezpečí aj v čase konfliktu, no pokračujúce útoky na takéto zariadenia podčiarkli katastrofálny vplyv ozbrojeného konfliktu na práva detí vrátane práv na vzdelanie a zdravie. Organizácia Spojených národov overila v rokoch 2005 až 2020 viac ako 13 900 útokov vrátane priamych útokov alebo útokov, pri ktorých sa dostatočne nerozlišovalo medzi civilnými a vojenskými cieľmi, na vzdelávacie a zdravotnícke zariadenia a chránené osoby vrátane žiakov a hospitalizovaných detí a zdravotnícky a školský personál. Tieto útoky nielen ohrozujú životy detí, ale narúšajú aj ich vzdelávanie a obmedzujú ich prístup k zdravotníckej pomoci.

Dievčina z Nigérie s priloženou rukou na drôtenej výplni okna. © UNICEF/Kokic

4. Znásilňovanie a iné závažné sexuálne násilie

Znásilnenie alebo iné závažné sexuálne násilie zahŕňa činy znásilnenia, iné sexuálne násilie, sexuálne otroctvo a/alebo obchodovanie s ľuďmi, nútenú prostitúciu, nútené sobáše alebo tehotenstvo, nútenú sterilizáciu alebo sexuálne vykorisťovanie a/alebo zneužívanie detí. V niektorých prípadoch sa sexuálne násilie používa na úmyselné ponižovanie obyvateľstva alebo na vytlačenie ľudí z ich domovov. V rokoch 2005 až 2020 strany konfliktu znásilnili, násilne zosobášili, sexuálne vykorisťovali a spáchali iné závažné formy sexuálneho násilia na najmenej 14 200 deťoch. Rozšírená stigma okolo znásilnenia a sexuálneho násilia však znamená, že ide o mimoriadne nedostatočne hlásený problém, ktorý postihuje deti v konflikte. Sexuálne násilie neúmerne postihuje dievčatá, ktoré boli v rokoch 2016 až 2020 obeťami v 97 percentách prípadov.

Chlapec z Južného Sudánu, ktorý bol unesený ozbrojenou skupinou, sa po prepustení z ozbrojenej skupiny dostal do centra starostlivosti o deti podporovaného UNICEF. © UNICEF/UN0202117/Rich

5. Únosy detí

Únos detí znamená nezákonné odobratie, zabavenie, zajatie, zadržanie alebo nútené zmiznutie dieťaťa, či už dočasné alebo trvalé. Či už ide o úmyselný akt násilia alebo odvety, vzbudzovanie strachu medzi obyvateľstvom alebo násilné verbovanie a/alebo sexuálne zneužívanie detí, únos je jedným z najrozšírenejších trestných činov spáchaných na deťoch v situáciách ozbrojeného konfliktu. V rokoch 2005 až 2020 bolo najmenej 25 700 detí unesených stranami konfliktu. Chlapci tvoria tri štvrtiny potvrdených prípadov unesených detí. Dievčatám však naďalej hrozí, že budú unesené, a to aj za účelom sexuálneho násilia a vykorisťovania. V mnohých prípadoch sú deti, ktoré sú unesené, obeťami aj iných závažných porušení, ako je zabíjanie, mrzačenie, sexuálne násilie alebo nábor do ozbrojených skupín. Môžu byť tiež zadržaní ako rukojemníci.

6. Odmietnutie prístupu k humanitárnej pomoci deťom

Odmietnutie prístupu k humanitárnej pomoci deťom zahŕňa úmyselné odopieranie alebo bránenie v poskytovaní humanitárnej pomoci, ktorá je nevyhnutná pre prežitie detí, vrátane úmyselného bránenia humanitárnym pracovníkom získať prístup k zasiahnutým deťom a pomáhať im v situáciách ozbrojeného konfliktu. Organizácia Spojených národov potvrdila v rokoch 2005 až 2020 najmenej 14 900 prípadov odmietnutia prístupu k humanitárnej pomoci deťom, pričom osemdesiat percent z týchto overených prípadov sa odohralo v rokoch 2016 až 2020, čo podčiarkuje zvýšené úsilie o zdokumentovanie a overenie týchto incidentov. Bojujúce strany často odopierajú humanitárnym pracovníkom prístup k tým, ktorí to potrebujú, alebo bránia tomu, aby sa pomoc dostala k civilnému obyvateľstvu. Civilistom je tiež odopretá pomoc, keď sú humanitárni pracovníci terčom útokov a zaobchádza sa s nimi ako s hrozbou.

V rokoch 2005 až 2020 bolo potvrdených viac ako 266 000 závažných previnení voči deťom počas vojnových konfliktov vo viac ako 30 konfliktných situáciách v Afrike, Ázii, na Strednom východe a v Latinskej Amerike. Skutočný počet je nepochybne oveľa vyšší, keďže prístup a bezpečnostné obmedzenia, ako aj hanba, bolesť a strach, ktoré prežívajú, často bránia oznamovaniu, dokumentovaniu a overovaniu týchto porušení práv detí.

UNICEF a partneri pokračujú v poskytovaní starostlivosti a ochrany deťom, ktoré prežili vojnu, obhajujú ich a spolupracujú so všetkými stranami konfliktu, aby zabezpečili dodržiavanie ich práv. Okrem poskytovania núdzovej a dlhodobej pomoci deťom, UNICEF a jeho partneri tiež školili vládnych úradníkov a strany konfliktu o ochrane detí a zvyšovali povedomie vlád, komunít a rodín o rizikách, ktorým čelia deti v ozbrojených konfliktoch.

Potrebujeme však neustály verejný a politický tlak, aby sme zabezpečili, že deti už nebudú vo vojnách terčom.