10. október je Svetovým dňom duševného zdravia

Tento rok sa UNICEF v rámci Svetového dňa duševného zdravia pripája ku globálnym a národným partnerom, spoločne s ktorými požaduje vyššie investície do podpory duševného zdravia a pohody pre všetky deti, dospievajúcich, rodičov a opatrovateľov. Duševné zdravie je náš emocionálny, psychologický a sociálny blahobyt. Ovplyvňuje to, ako myslíme, vnímame a konáme. Predurčuje to, ako zvládame stres, interakcie v rámci spoločnosti a ako robíme rozhodnutia, ktoré majú dopad na naše zdravie. Duševné zdravie je dôležité v každej životnej etape, od detstva a dospievania až do dospelosti.

Duševné zdravie

sa pohybuje v spektre a ovplyvňuje nás rôznymi spôsobmi počas celého nášho života. Duševné zdravie je celosvetovým problémom, no napriek tomu zostáva stigmatizované a nedostatočne financované takmer v každej krajine, či už je to bohatá alebo chudobná krajina. Investície do duševného zdravia by boli obrovským prínosom pre jednotlivcov, spoločnosť a ekonomiku, avšak na duševné zdravie, krajiny minú iba 2 percentá zo svojich rozpočtov na zdravotníctvo , pričom tento údaj klesá v krajinách s nízkym príjmom aj na menej ako 1 %. Všetky deti a dospievajúci sú vystavení riziku narušenia duševného zdravia. Tieto riziká sú však obzvlášť akútne pre najzraniteľnejšie deti a rodiny, napríklad pre deti so zdravotným postihnutím, pre deti, ktoré čelia násiliu, zanedbávaniu a zneužívaniu v domácnosti, alebo ktoré žijú v humanitárnych núdzových situáciách a v prostredí s nedostatkom zdrojov. Negatívne skúsenosti z detstva, môžu byť príčinou pretrvávajúcej stresovej reakcie a mať vážny dopad neurobiologického charakteru na vývoj a blahobyt detí. 

© UNICEF/UN0214785/Babajanyan VII Photo

Až 20 % adolescentov na celom svete má problémy s duševným zdravím a samovražda je treťou najčastejšou príčinou smrti medzi mladými ľuďmi vo veku 15 - 19 rokov.

Rovnako ako fyzické zdravie, deti a dospelí prežívajú aj duševné zdravie v spektre. Niektorí z nás pociťujú duševnú pohodu, niektorí majú krehké duševné zdravie, iní majú duševnú poruchu a niektorí môžu trpieť psychosociálnym postihnutím. Náš duševný stav sa časom, kúsok po kúsku, stále obmieňa. Deti, mladí ľudia, rodičia a opatrovatelia musia mať prístup k celospoločenskému vzdelávaniu a službám verejného zdravotníctva, ktoré berú ohľad na ich emočné blaho a podporujú duševné zdravie v súlade s individuálnymi potrebami. Deti, dospievajúci, rodičia a opatrovatelia so špecifickými psychologickými diagnózami potrebujú ešte viac prispôsobenú podporu a adekvátne a lokalizované opatrenia. Do programov  UNICEF, ktoré sa venujú duševnému zdraviu sa v porovnaní s rokom 2019, kedy sa zapojilo 67 krajín, v roku 2020 zapojilo 116 krajín. 

V Južnom Sudáne

kde viacnásobné vysídlenie zastavilo tradičné komunitné programy pre rodiny a opatrovateľov, UNICEF zaznamenal, že väčšinu rodín tvoria slobodné ženy, ktoré vychovávajú svoje biologické deti a starajú sa aj o iné deti. Zápasia s naplnením základných potrieb a s pretrvávajúcou neistotou, nepredvídateľnosťou konfliktov a neustálym strachom z útoku, rabovania, znásilnenia alebo okradnutia. UNICEF ich podporuje týždennými stretnutiami pre skupiny opatrovateľov, ktoré im poskytujú bezpečný priestor na získanie informácií o tom, ako rozpoznať a podporovať deti v núdzi, zvládať stres a navzájom sa podporovať. UNICEF tiež pomohol vyvinúť súbor nástrojov pre komunitnú psychosociálnu podporu pre deti a dospievajúcich, ktorého cieľom je zlepšiť kapacitu miestnych poskytovateľov starostlivosti o poskytovanie cielených a kvalitných programov pre dospievajúcich a opatrovateľov. Počas pandémie COVID-19 sme podporili viac ako 50 miliónov detí, mladých ľudí, opatrovateľov  prostredníctvom psychosociálnej podpory.

V Indii

UNICEF podporil zavedenie školského zdravotného programu v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a starostlivosti o rodinu a rozvoj ľudských zdrojov. Toto začlenilo aspekty, ako je prevencia násilia, duševné zdravie a pohoda do učebných osnov, ktoré by mali osloviť 260 miliónom školákov.

© UNICEF/UNI235471/Willocq

Musíme konať teraz

V rámci Svetového dňa duševného zdravia UNICEF vyzýva vlády, aby viac investovali do duševného zdravia a umožnili lepšiu dostupnosť k podpore duševného zdravia. Na podporu konkrétnych investícií je nevyhnutné, aby vlády investovali aj do zhromažďovania údajov o duševnom zdraví, starostlivosti a financovaní, ktoré im pomôžu usmerniť strategické kroky. Musíme konať hneď . Súčasná pandémia COVID-19 poukázala na potrebu podpory duševného blaha a na rozsah a závažnosť celosvetového problému, ktorý predstavujú problémy s duševným zdravím detí, rodičov a opatrovateľov. Pracovná sila v sociálnych službách je ešte vyťaženejšia a ľudia v zložitom rodinnom prostredí plnom násilia, zanedbávania a zneužívania sú odrezaní od vonkajšej podpory učiteľov a priateľov. Výsledkom karantény je taktiež zvýšená beztrestnosť páchateľov rodinného násilia a vývin ekonomického tlaku na zraniteľné rodiny. Predchádzajúce humanitárne krízy už dávno poukázali na dôležitosť duševného zdravia a psychosociálnej podpory v prípade núdze. Je pozitívne, že služby v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory sa v súčasnosti považujú za čoraz dôležitejšiu súčasť reakcie na COVID-19, keďže sú zamerané na zabezpečenie lepšieho rozvoja a prosperity komunít. Teraz je čas, aby vlády prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu k potrebným preventívnym opatreniam a službám pre generáciu detí, dospievajúcich, rodičov a opatrovateľov a podporu ich dlhodobého duševného zdravia a psychosociálneho blaha.