Irene pochádza z púštnej oblasti Turkana v Keni. Je tu veľmi horúco. Zem je suchá. Na niektorých miestach víri prach v miniatúrnych víchriciach. Napriek tomu tu žijú ľudia, pasú svoje ťavy a kozy, ktoré obhrýzajú suché kríky. Dedina Naipa, v ktorej žije Irene je ako oáza v púšti. Solárny vodný systém čerpá podzemnú vodu do vysoko položených vodných nádrží. Odtiaľ voda steká do vodovodných kohútikov v škole a siedmich dedinách. Predtým ako postavili solárne čerpadlá, chodili ženy a deti po vodu aj 6 hodín k rieke. Vedrá nosili na hlavách. Voda nebola pitná a ľudia z nej boli často chorí. Teraz im to trvá menej ako hodinu. Kedysi život v tejto oblasti nebol taký ťažký. Slnko nebolo také horúce, častejšie pršalo, sucho netrvalo tak dlho. Ale posledné roky je počasie stále horúcejšie. Kvôli suchu nemajú zvieratá čo jesť a veľa z nich uhynie. Ľudia nikdy nevedia, kedy príde dážď. A keď konečne začne pršať, prídu naopak veľké povodne. Často zaplavia domy a odplavia zvieratá. 

Irene a jej rodina sa usmievajú a hovoria „ngakipi na asolar“, solárna voda v Turkane.

Túžba učiť sa

Keď bol problém s vodou, deti nemohli chodiť do školy. Namiesto do školy, kráčali celé hodiny po vodu. A ak boli v škole, boli smädné a nedokázali sa sústrediť.  Veľa detí preto prestalo do školy chodiť úplne. Keď v dedine zabezpečili vodu, veľa z nich sa vrátilo do školy. Aj Irene. Irene býva v tradičnej slamenej búde a okolo domu pobehujú stáda kôz. Ich dom vyzerá akoby bol postavený uprostred ničoho. Len chalúpka a kozy. Jej otec nosí so sebou drevenú stoličku a palicu na pasenie zvierat. Jej mama je šťastná, že majú vodu. Bála sa o Irene, keď dlhé hodiny kráčala k rieke nabrať vodu. Veľa ľudí na ceste uštipol had alebo škorpión. Teraz má Irene oveľa viac času na školu a domáce úlohy. Keď do dediny priniesli solárne čerpadlo, celá dedina oslavovala. Tancovali a spievali dlho do noci... 

Irene (v strede) sa učí matematiku na základnej škole Naipa. Odišla, keď bol nedostatok vody.