Tseganech žila pokojným životom v rodnej dedine Konso na juhu Etiópie. Až do osudného dňa v júli 2020. Spočiatku obyčajný deň sa zmenil na peklo. Ráno odišla pracovať na farmu jej susedov. Okolo jedenástej však videla ľudí s krikom utekať. Z miesta, kde bol ich dom počula streľbu.
© UNICEF/UN0420360/Tesfaye
„V tej chvíli som dostala taký strach, že mi ani nenapadlo vrátiť sa domov po svoje veci. Všetci začali bežať ako o život, tak som bežala za nimi, lebo som vedela, že sa stalo niečo hrozné.” V oblasti Konso totižto vypukla vojna. Všetci dedinčania museli ihneď utiecť do susednej obce, aby sa zachránili. Dočasný domov našli v tamojšom tábore, ktorý vytvorila vláda, aby pomohla miestnym ľuďom. S rodičmi a súrodencami sa Tseganech videla až po troch dňoch. „Keď ma priviedli do tohto tábora, nemohla som prestať plakať. Myslela som si, že som o svoju rodinu prišla." Podmienky v tábore sú však podľa Tseganech hrozné. Rodiny žijú v spoločných stanoch. Ďalším problémom je málo jedla a vody. UNICEF urobil kroky k zlepšeniu života v tomto tábore, zabezpečil dodávky vody a snaží sa brániť šíreniu chorôb tým, že dodáva hygienické balíčky.
© UNICEF/UN0420360/Tesfaye
Zo všetkého najviac by sa Tseganech chcela vrátiť domov, ale obáva sa, že sa konflikt bude opakovať. Jej snom je prvýkrát v jej živote začať chodiť do školy, aby sa mohla stať učiteľkou a zlepšovať životy ostatným.
