Chcem prispieť
Chcem prispieť
CHCEM PRISPIEŤ

Ako prebiehalo
vyučovanie počas koronakrízy?

Školský rok sa skončil. A bol iný ako všetky doteraz. Slovensko spolu s ďalšími krajinami sa dostali do situácie, ktorá nastáva často v krajinách, kde UNICEF pôsobí. Zrazu sme museli „vymýšľať“ krízové opatrenia. COVID - 19 má za sebou svoju prvú fázu účinkovania. Prišli prázdniny - nie je čas oddychovať, ale pozrieť sa na to, aké problémy mali učitelia s vyučovaním počas karanténneho obdobia. Aby sme sa lepšie pripravili na ďalší školský rok, ak by sa situácia zopakovala. Školské zariadenia sa na základe nariadenia Vlády SR od marca zatvorili a nikto nevedel, čo bude ďalej. Mnohé školy neboli nastavené na intenzívnu prácu s modernými technológiami a rôznymi aplikáciami bez osobného kontaktu so žiakmi. Pre slovenské školstvo sa tento problém nakoniec ukázal aj ako veľký prínos. Žiaci aj učitelia zistili, že je možné (hoci náročné) fungovať aj na diaľku a zároveň si uvedomili dôležitosť obyčajného ľudského kontaktu. Viac ako 100 škôl zapojených do programu ŠKOLA PRIATEĽSKÁ K DEŤOM nám odpovedalo na otázky, ako sa zmenila práca učiteľov počas koronakrízy a s akými problémami sa stretli najčastejšie. 
 
Základná a materská škola Krivany
 

Ako sa zmenila práca učiteľov počas koronakrízy?

„Často sa stretávame s názorom, že práca učiteľa je ideálna – 2 mesiace prázdnin každý rok, práca niekedy iba do 13:00, cez víkendy nepracujú nikdy. Tento stereotyp sa počas krízy ešte prehĺbil.“


Mnohí učitelia museli byť on-line prakticky nonstop, príprava na vyučovanie a následná nekonečná kontrola všetkých zadaných úloh im zabrala podstatne viac času ako zvyčajne. Keďže bola na všetkých školách zrušená klasifikácia, hlavne starší žiaci stratili motiváciu učiť sa. Učitelia teda čelili náročnej výzve – ako vzbudiť záujem o štúdium bez známkovania. K motivácii neprispievali ani médiá. Žiaci z médií počúvali, že im nehrozia zlé známky ani prepadnutie. Problémy a nezrovnalosti, ktoré dovtedy riešili osobným rozhovorom alebo upozornením, bolo náročnejšie vyriešiť, keďže žiaci boli on-line iba v presne určenú hodinu. Veľa ľudí zrejme húta, akým spôsobom žiaci písali testy. Odpoveď je jednoduchá: test dostali do mailu a následne napísali odpovede na papier. Po celý čas majú zároveň zapnutú kameru a zvuk, aby si učitelia boli istí, že sedia pri stole a test píšu sami bez akejkoľvek pomoci. Niektorí učitelia sa rozhodli počas karantény žiakom zadávať úlohy zamerané na aktuálnu situáciu: dopad pandémie na spoločnosť - možnosti vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, možnosti pomoci starším spoluobčanom, tvorba humanitárneho projektu v rámci predmetu občianska náuka. Učitelia sa naučili využívať rôzne on-line nástroje. Komunikácia prebiehala cez  EDUPAGE a využívali portál BEZKRIEDY, komunikovali cez nástroje ako CISCO WEBEX MEETING, Microsoft Teams, Zoom, zasielali informácie prostredníctvom mailov, alebo využívali facebook a WhatsApp, príp. komunikovali aj telefonicky. 

 

Akým problémom boli učitelia a žiaci vystavení? 

Sociálne rozdiely sa v jednotlivých regiónoch naplno prejavili pri on-line vyučovaní. Množstvo detí na Slovensku nemá vlastný počítač, tablet, smartfón. Z tohto dôvodu nemali možnosť učiť sa spolu s ostatnými vo virtuálnom prostredí. V niektorých obciach chodili učitelia osobne rozdávať žiakom potrebné materiály a úlohy na vypracovanie. Až 72% opýtaných učiteľov nekomunikovalo so všetkými žiakmi rovnako. Často sa počas vyučovania vyskytli technické problémy, ako napríklad rýchlosť internetu, nedostatočné pripojenie/signál, domáce prostredie, ktoré je nie vždy na dištančnú formu štúdia vhodné, deti nemajú svoj priestor. Niektorí rodičia majú viac než jedno školopovinné dieťa, no iba jeden počítač v domácnosti. Čo s tým, keď sa im vyučovanie prelína? Tento problém bol na pretrase mimoriadne často. Deti boli nútené niektoré hodiny vymeškať. V kombinácii s domácou izoláciou sa často cítili frustrované, dlhé týždne trávili iba s rodinnými príslušníkmi a chýbal im osobný kontakt s ostatnými deťmi. Väčšina škôl mala naplánované rôzne exkurzie a výlety, ktoré však kvôli koronakríze nemohli realizovať. Niektoré exkurzie boli kľúčom k tomu, aby sa žiaci naučili čo najviac o preberanej látke, ako napríklad návšteva Osvienčimu. Niektoré školy mali v pláne zorganizovať aj podujatia na pomoc druhým, no aj tie sa museli zrušiť. Výhodu mali však menšie, predovšetkým drahé súkromné školy, pretože v nich bol silný individuálny prístup k žiakom, a preto mali učitelia možnosť byť oboznámení so situáciou každého jedného žiaka a prispôsobiť sa tak, aby štýl vyučovania vyhovoval každému žiakovi, a aby mu mohli čo najviac pomôcť s učivom i úlohami. Dosť sa hovorilo o sociálnych rozdieloch medzi žiakmi, menej sa hovorilo o tom, že problém s technickým vybavením mali aj samotní učitelia: 
 
„Moje problémy sú hlavne technické, aj keď v tejto modernej dobe sa to niekomu bude zdať asi absurdné. On-line "výučba" a kontakt s deťmi cez interaktívne konverzačné programy a aplikácie z mojej strany zlyhal pre zastaranosť techniky, ktorú mám - môj 11-ročný notebook už skrátka nezvláda niektoré veci, aplikácie a programy a zamestnávateľ mi "pracovný" poskytnúť nedokáže (aj keď by naozaj a úprimne veľmi chcel)...takže môj "deduško" to bude musieť ešte nejaký čas utiahnuť, lebo na nový notebook vzhľadom na zníženie platov učiteliek v MŠ ešte veľmi dlho mať nebudem...“
 
Základná a materská škola Krivany
 

Ako sa poskytovala možnosť vyučovania znevýhodneným deťom? 

Školy hľadali rôzne riešenia, aby poskytli možnosť výučby všetkým žiakom bez rozdielu
  • Poskytli žiakom z problémového rodinného prostredia či zo sociálne znevýhodneného prostredia možnosť vzdelávať sa v priestoroch našej školy a využívať jej technické zariadenie. 
  • Vzdelávali deti cudzincov.
  • So žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia bez možnosti internetového pripojenia komunikovali telefonicky alebo prostredníctvom asistenta či terénnych sociálnych pracovníkov.
  • Spôsoby komunikácie hľadali aj špeciálne školy. Komunikácia bola náročnejšia pre žiakov s mentálnym postihnutím, najmä ak väčšina z nich bola z margalizovaných skupín. Tu sa osvedčila  spolupráca s komunitnými centrami a detskými domovmi.
  • Snažili sa denne spojiť telefonicky, ale niektorí žiaci nemajú prístup ani k tomu. S nimi sa stretávali 1-2x týždenne osobne, v osade.

© UNICEF UNI40933 Holmes

Učitelia a rodičia

Aj učitelia museli zladiť svoj rodinný a pracovný život.  Museli byť k dispozícii rodičom, žiakom, kolegom, potrebovali nájsť vhodnú formu komunikácie s rodičmi (niektorí pracovali v prvej línii, v zahraničí,...).
 
„Je to veľmi náročné na komunikáciu mať Home office, nakoľko som aj mama 2 detí a mám doma druháka a predškoláčku. Práca učiteľa si vyžaduje komunikáciu so žiakmi určite aj osobne. Niekedy mám pocit, že komunikujem iba so strojmi.“
© UNICEF Georgiev
 
A niektorí rodičia situáciu učiteľom ešte skomplikovali. Karanténu poňali ako prázdniny. Deti odviezli na chalupu, bez prístupu na internet. 
 

Bolo by nefér nehovoriť o problémoch, s ktorými bojovali žiaci 

Opýtali sme sa našich Junior Ambasádorov, čo bolo pre nich najviac frustrujúce. Väčšinou sa zhodli. Učením trávili oveľa viac času a chýbal im kontakt s kamarátmi. Cítili sa preťažení. Chýbali im školské prestávky, kedy sa výučba strieda s rozhovormi s kamarátmi. A niekedy priveľa technológii škodí. Učitelia používali rôzne nástroje a žiaci boli často stratení v komunikácii. Niečo dostali cez mail, niečo cez facebook, ďalší učiteľ komunikoval cez WhatsApp. Jedno stretnutie bolo cez Zoom, ďalšie cez iný systém... Učitelia, ktorí bojovali s rozdelením času medzi svoje deti a prácu, posielali zadania aj cez víkendy, sviatky, či dokonca prázdniny, keď mali možnosť pripojenia. 
 

                      

                      Takto maturovala naša Junior Ambasádorka Ester na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. 

 
Málo sa hovorilo aj o tom, ako majú prebiehať skúšky či vyučovanie na odborných či umeleckých školách. A tak žiaci trávili hodiny vyrábaním videí, aby natočili svoje zadanie na hodinu či skúšku. A po večeroch videá strihali. Množstvo žiakov si našlo brigády kvôli zhoršujúcej sa ekonomickej situácii v rodine a uprednostnili zarábanie peňazí pred dištančným vzdelávaním. 
 

Inšpiratívne aktivity škôl zapojených do progamu ŠKOLA PRIATEĽSKÁ K DEŤOM

 

 

PREČÍTAJTE SI VIAC

© UNICEF Choufany
celý článok

7.8.2020 - Nové správy z Bejrútu

© UNICEF/UNI356240/Baz/AFP
celý článok

UNICEF UŽ POMÁHA V BEJRÚTE

UNICEF je už v Bejrúte a pomáha deťom postihnutým následkami silnej explózie.