Chcem prispieť
Chcem prispieť
CHCEM PRISPIEŤ

Nová správa UNICEF
ukazuje, ako nerovnosť ovplyvňuje deti aj na Slovensku

Slovensko sa umiestnilo v štyroch oblastiach v spodnej časti rebríčka nerovnosti:

  • Relatívny rozdiel v príjmoch – 25. miesto zo 41 štátov EÚ/OECD
  • Rozdiel vo výsledkoch vo vzdelávaní – 34. miesto z 37 štátov EÚ/OECD
  • Relatívna nerovnosť v subjektívne pociťovanom zdravia – 21. miesto z 35 štátov EÚ/OECD
  • Relatívna nerovnosť v spokojnosti so životom – 26. miesto z 35 štátov EÚ/OECD

 

Celková nerovnosť

Priemerné umiestnenie Slovenska vyplývajúce z hodnotenia vyššie uvedených nerovností zodpovedá 31. miestu z 35 štátov EÚ/OECD, hneď za Belgickom a Luxemburskom, ktoré zdieľajú 29. miesto a pred Talianskom.

Príjem

Nerovnosť medzi najnižším a priemerným príjmom vzrástla za obdobie rokov 2008 až 2013 o 8 percentuálnych bodov. V roku 2013 bola detská chudoba na úrovni 13,7 percenta a tri štvrtiny detí pochádzajúcich z najchudobnejších rodín žili v domácnostiach označených za zaostalé, keďže si nemohli dovoliť tri alebo viac z deviatich základných položiek ako adekvátne bývanie, kúrenie, každý druhý deň stravu obsahujúce bielkoviny, farebnú televíziu, práčku, auto atď. Štvrtina všetkých detí na Slovensku žila v takýchto domácnostiach.

Vzdelávanie

V roku 2012 19 percent 15 ročných, t.j. takmer pätina, mala horšiu známku ako 2 vo všetkých troch sledovaných predmetoch (čítanie, matematika a veda). Slovensko malo jeden z najvyšších nárastov znevýhodnenia vo vzdelávaní za roky 2006-2012, keďže pomer žiakov s nízkym hodnotením vo všetkých troch predmetoch sa zvýšil o 5,7 percentuálnych bodov. Výsledky v čítaní ostali za rovnaké obdobie relatívne stabilné.

Ukazovatele poukazujú na to, že sociálno-ekonomický status výrazne ovplyvnil školské výsledky: adolescenti z rodín s najnižším sociálno-ekonomickým statusom mali o 46 percentuálnych bodov väčšiu šancu, že sa zaradia do skupiny žiakov so slabými výsledkami v porovnaní s ich rovesníkmi zo sociálne najviac zvýhodneného prostredia. Spomedzi 39 krajín ide o najväčší rozdiel medzi skupinami na základe sociálno-ekonomického statusu.

Zdravie

Relatívna nerovnosť v prístupe adolescentov k zdraviu posudzovaná na základe štyroch indikátorov zostala v období 2002-2014 stabilná. Výsledky strednej skupiny sa zlepšili viac v porovnaní s výsledkami spodnej skupiny, a to v oblasti psychosomatického zdravia a redukcie konzumácie cukru a sladených nápojov.

V roku 2014 23,8 percent adolescentov, rovnaký podiel ako v Belgicku a v Estónsku, uviedlo, že denne trpia jedným alebo viacerými psychosomatickými problémami. Podobne ako v ostatných krajinách, dievčatá sú na tom horšie ako chlapci čo sa týka subjektívne pociťovaného zdravia.

Spokojnosť

Rozdiel  v spokojnosti so životom sa v období rokov 2002-2014 znížil, pretože nižšia skupina si prilepšila viac než stredná. V roku 2014 7 percent slovenských adolescentov ohodnotilo ich vnímanie  spokojnosti so životom na škále do 10 hodnotou 4 alebo menej.

Údaje ukazujú, že vek, pohlavie a sociálno-ekonomický status mali potenciálny dopad na výsledky: zatiaľ čo u 11 ročných chlapcov bola o niečo vyššia pravdepodobnosť nižšieho skóre ako u dievčat, pre 13 a 15 ročných bola situácia opačná, čiže dievčatá boli náchylnejšie zaradiť sa do spodnej skupiny z hľadiska nespokojnosti so životom. Ako aj v Litve a v Nórsku, pre deti z najchudobnejších rodín bola  pravdepodobnosť, že ohodnotia svoju spokojnosť so životom  ako nízku o 15 percentuálnych bodov vyššia.

 

Ak sa pozrieme na ostatné skúmané krajiny sa, na vrchole rebríčka s najnižšou nerovnosťou medzi deťmi nachádza Dánsko. Izrael a Turecko sa umiestnili naopak na jeho konci. V polovici z analyzovaných krajín žije viac ako 10 percent detí v domácnostiach s menej ako 50 percent priemerného príjmu a v tretine krajín sa rozdiel výrazne prehĺbil v období rokov 2008 až 2013. Vo väčšine krajín nerovnosť v subjektívne pociťovaných zdravotných symptómoch narástla v rokoch 2002 až 2014. Napriek tomu značne klesla nerovnosť vo fyzickej aktivite a nezdravom stravovaní. Nerovnosť v spodnej časti rebríčka sa znížila vo väčšine krajín aj v oblasti čítania. Keď deti hodnotia ich spokojnosť so životom na škále od 1 do 10, priemerné skóre je 8. V každej krajine dievčatá vo veku 13 a 15 rokov sú so životom menej spokojné ako chlapci.

Innocenti Report Card 13 navrhuje vládam podniknúť kroky v nasledujúcich kľúčových oblastiach, aby posilnili prosperitu všetkým deťom:

  • Ochraňovať príjmy domácností s najchudobnejšími deťmi.
  • Zlepšiť úspechy vo vzdelávaní znevýhodnených žiakov.
  • Propagovať a podporovať zdravý životný štýl všetkých detí.
  • Brať vážne subjektívne pociťovanú prosperitu.
  • Umiestniť rovnosť do centra agendy zaoberajúcej sa prosperitou detí

Press-kit a ďalšie multi-mediálne materiály: http://uni.cf/1NliymO

 

 

***

Office of Research – Innocenti je výskumné centrum organizácie UNICEF. Uskutočňuje výskum v novovznikajúcich alebo aktuálnych otázkach s cieľom usmerňovať strategických smerovanie, politiky a programy UNICEF a jeho partnerov, formovať celosvetovú diskusiu o detských právach a rozvoji. Pre viac informácie navštívte webové sídlo: www.unicef-irc.org

Každé dieťa
si zaslúži
detstvo,
budúcnosť,
nádej...

PREČÍTAJTE SI VIAC

© UNICEF/UNI287192/Dicko
celý článok

VIDEO: Zázračná arašidová pasta