UNICEF a práva detí

Hlavným poslaním UNICEF - Detského fondu OSN je chrániť životy detí a pomáhať ich rodinám v snahe zabezpečiť deťom základné potreby, aby mohli žiť a rozvíjať sa. Snažíme sa, aby aj tie najzraniteľnejšie deti mali prístup k pitnej vode, základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu a aby boli chránené pred všetkými formami násilia a diskriminácie. Dodržiavanie práv detí je mimoriadne aktuálnou a kľúčovou agendou UNICEF najmä v rozvojových krajinách, kde nemajú deti ani v 21. storočí možnosť naplno uplatňovať svoje základné práva. 

Milióny detí žijú aj dnes v obrovskej chudobe bez prístupu k pitnej vode, mnohé z nich, v prevažnej miere dievčatá, sú spoločnosťou rôznymi formami diskriminované, vykorisťované, nemajú rovnaké šance na hoci len základné vzdelanie a ich život každý deň ohrozujú ochorenia, ktorým už dnes ľudstvo dokáže veľmi jednoducho a efektívne predchádzať. 

Toto poslanie UNICEF vychádza z princípov medzinárodného dokumentu, Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého cieľom je, aby sa detské práva stali trvalými etickými princípmi a medzinárodnými normami správania sa spoločnosti voči deťom. UNICEF sa zasadzuje o naplnenie miléniových rozvojových cieľov vyplývajúcich z miléniovej deklarácie, ktorá bola podpísaná členskými štátmi OSN v rámci boja proti svetovej chudobe na summite v roku 2000. 

Čo je Dohovor o právach dieťaťa?

V roku 1989 sa predstavitelia svetovej politiky rozhodli, že všetky deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť garantovanú zvláštnym zákonom. Dňa 20.11.1989 Valné zhromaždenie OSN prijalo Dohovor o právach dieťaťa (The Convention on the Rights of the Child). Tento dokument postupne ratifikovalo 195 krajín sveta (okrem USA), čím sa stal najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii.

Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Za týmto účelom podávajú jednotlivé krajiny pravidelné monitorujúce správy o kvalite života detí vo svojich krajinách  Výboru OSN pre práva dieťaťa v Ženeve. Experti OSN následne adresujú krajinám odporúčania, ktoré sa štáty zaväzujú v ďalšom období postupne napĺňať a zlepšiť tak životy svojich detí. 

Dohovor v 54 článkoch a 3 tzv. Opčných protokoloch (Opčný protokol k Dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch - OPAC, Opčný protokol k Dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii - OPSC a tretí Opčný protokol k Dohovoru o procedúre oznámení prijatý OSN len v roku 2011) definuje práva každého dieťaťa na svete vrátane občianskych, kultúrnych, hospodárskych, politických a sociálnych práv. Je postavený na štyroch základných princípoch, ktorými sú: nediskrimácia, najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa.

UNICEF sa významne zaslúžil o vznik a implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je základným ľudsko-právnym dokumentom a najširšie akceptovanou normou medzinárodného práva na svete. Ako príspevok k implementácii Dohovoru vydal UNICEF Slovensko text tohto zásadného legislatívneho dokumentu v detskom jazyku.

Dohovor o právach dieťaťa - plné znenie
Dohovor o právach dieťaťa - v detskom jazyku

Prečo potrebujú deti svoje práva?

Stretnutie s deťmi k právam detí na Slovensku - Smrekovica 2012
Stretnutie s deťmi k právam detí na Slovensku - Smrekovica 2012 © UNICEF Slovensko

Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, uplatňovať a vyžadovať ich žiadnym nám známym legitímnym spôsobom. Deti nemôžu voliť, spísať petíciu či podať trestné oznámenie na súd. Deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. 

Miléniové rozvojové ciele

 
Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym nám známym  legitímnym spôsobom. Deti nemôžu voliť, deti nemôžu spísať petíciu, nemôžu podať trestné oznámenie na súd. Ľudia, ktorí majú menej ako 18 rokov, potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. Preto potrebujú mať deti práva garantované zvláštnym zákonom.

Miléniové rozvojové ciele vychádzajú z Miléniovej deklarácie, ktorá bola podpísaná v septembri roku 2000 na Miléniovom summite. Jej podpis je výsledkom boja proti chudobe. Deklaráciu podpísali členské štáty OSN. Spoločne sa až 189 krajín, vrátane Slovenskej republiky, zaviazalo venovať pozornosť odstraňovaniu chudoby, udržateľnému rozvoju a podporovať dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov. Spolu 8 cieľov predstavuje všeobecne akceptovaný rámec pre meranie pokroku vo svete a pozornosť sveta upriamujú na dosiahnutie významného zlepšenia kvality života ľudí - tak pre rozvojové, ako aj pre bohaté krajiny.