Ako svoje práva vidia deti
Deti o svojich právach - Slovensko 2009 SV pre UNICEF - viac TU ►
Odporúčania mladých dospelých z pestúnskych a adoptívnych rodín
pre profesionálov - realizované oz Návrat (www.navrat.sk) - viac TU ►
A ako svoje práva vidia deti, najmä z rozvojových krajín?
Ako sa deti cítia v rodine?
Hoci deti popisujú svoje vzťahy s rodičmi ako veľmi pozitívne, 6 z 10 detí - čo predstavuje asi 56 miliónov detí - udáva, že v rodine sú vystavené násilnému alebo agresívnemu správaniu. Až 16 percent udáva, že súčasťou tohto správania je aj bitka. Toto percento je najvyššie v strednej Európe, kde 21 percent detí udáva fyzické násilie v rodine. Jedenásť percent detí, ktoré udávajú násilie alebo agresívne správanie v rodine, hovoria, že sa vyskytuje často (oproti 16% v Západnej Európe). Takmer 6 z 10 detí udáva, že pri rozhodovaní v rodine sa prihliada na ich názory (v Strednej Ázii je to len 47%). Takmer jedna tretina detí však udáva, že ich názory sa berú do úvahy len niekedy. Deväť percent udáva, že na ich názory sa vôbec neprihliada.
Ako sa deti cítia v škole?
Takmer všetky deti navštevujú školu (prakticky všetky deti vo veku 9 až 13 rokov a 9 z 10 detí vo veku 14 až 17 rokov). Len 7 percent detí udáva, že do školy chodia najmä preto, lebo musia. Rozhodujúcimi dôvodmi pre návštevu školy sú: učiť sa (52%); rozvíjať osobné schopnosti (18%); podporiť ambície odborného rastu (11%) a niečo v živote dosiahnuť (4%). Takmer 7 z 10 detí udáva, že so svojimi učiteľmi majú dobré alebo veľmi dobré vzťahy, pričom v transformujúcich sa krajinách je toto percento vyššie ako v skúmaných krajinách Západnej Európy. Asi 3 percentá dotazovaných detí však udávajú zlé vzťahy s učiteľmi, sťažujúc sa najmú na "neférové zaobchádzanie" a "karhanie". Sedemdesiatpäť percent detí udáva dobré alebo veľmi dobré vzťahy so spolužiakmi. Tri percentá však udávajú, že tieto vzťahy sú zlé a udávajú šikanovanie a bitie, ako aj nedostatok vzájomného porozumenia.
Komu deti dôverujú?
Približne 6 detí z 10 udáva, že dospelým vo všeobecnosti dôverujú, pričom najvyššiu mieru dôvery majú matky a v trocha menšej miere otcovia. Takmer 8 z 10 detí verí lekárom. Sedem z 10 detí (najmä v mladšej vekovej skupine) udáva, že veria svojim učiteľom. Políciu považuje za dôveryhodnú 7 z 10 detí v Západnej Európe, v porovnaní s 5 z 10 detí v transformujúcich sa krajinách. Približne 6 z 10 detí vyjadrilo dôveru a 1 z 10 nedôveru v armádu. V bývalej Juhoslávii, v Zakaukazsku a v Strednej Ázii je podiel detí dôverujúcich armáde až 7 z 10. Miera dôvery v náboženské autority je najvyššia v bývalej Juhoslávii a v Zakaukazsku (8 z 10) a v strednej a juhovýchodnej Európe (7 z 10). V Západnej Európe, západnej časti SNŠ a v pobaltských štátoch toto percento predstavuje približne polovicu všetkých detí. Najnižšie percento existuje v Strednej Ázii, kde 4 z 10 detí udáva dôveru a jedna štvrtina nedôveru.
Ako sa deti cítia v dnešnej spoločnosti?
Nedôvera vo vládu je značná. Celkovo len 3 z 10 detí udávajú, že dôverujú svojej vláde, pričom v Strednej Ázii je percento dôvery dvakrát vyššie. Hlavy štátov sa tešia o niečo väčšej dôvere, keď 4 z 10 detí dôverujú hlave svojho štátu alebo prezidentovi. Aj v tomto prípade predstavuje výnimku Stredná Ázia, kde je dôvera v hlavu štátu veľmi vysoká (75 percent). Vo všetkých krajinách dôvera vo všetky kategórie dospelých klesá úmerne veku s výnimkou matiek, ktoré si zachovávajú vysokú mieru dôvery svojich detí. Päť detí z 10 udáva, že s deťmi odlišného etnického a kultúrneho pôvodu sa nezaobchádza primerane, pričom vyššia miera vnímanej diskriminácie sa zaznamenáva v Strednej Európe (45 percent). Štyridsaťštyri percent detí, ktoré sa zúčastnili prieskumu, udáva, že patria k nejakej organizovanej skupine alebo združeniu, väčšinou k športovému klubu. Osobnými vzormi, uvádza ich 8 z 10 detí, sú v prevažnej väčšine filmové hviezdy alebo športovci. Len veľmi málo detí udávalo politických predstaviteľov ako intelektuálne alebo kultúrne rolové vzory.
Cítia sa bezpečne?
Vo všetkých skúmaných krajinách plných 17 percent detí - čo predstavuje takmer 16 miliónov detí - udáva, že pri pohybe vo svojej štvrti sa necítia bezpečne. Tri percentá z nich udávajú, že sa cítia veľmi nebezpečne. V transformujúcich sa krajinách je počet detí, ktoré sa vo vlastnom prostredí necítila bezpečne asi dvojnásobný voči situácii v Západnej Európe - 20 percent detí v porovnaní s 11 percentami. Najviac detí, ktoré sa necítia bezpečne, sa nachádza v západnej časti SNŠ (26 percent) a v juhovýchodnej Európe (24%). Počet detí, ktoré sa necítia bezpečne, je dvakrát vyšší v mestských ako vo vidieckych oblastiach (21 percent proti 11 percentám).
Dve z 10 detí udávajú, že niekto z ich priateľov alebo príbuzných sa stal obeťou násilia. Osem percent detí - čo predstavuje vyše sedem miliónov - hovorí, že ony samotné sa stali obeťou násilia.
Prišli deti do kontaktu so škodlivými alebo zakázanými látkami?
Vo všetkých skúmaných krajinách dve tretiny všetkých detí udávajú, že majú priateľov alebo známych v ich veku, ktorí vyskúšali alebo užívali škodlivé alebo zakázané látky, najmä tabak a alkohol. Tretina detí udáva, že má priateľov alebo známych v ich veku, ktorí sú závislí aspoň na jednej škodlivej alebo zakázanej látke, najčastejšie tabaku, po ktorom nasleduje alkohol, nelegálne drogy a prchavé látky. Závislosť na tabaku a alkohole sa častejšie udáva v transformujúcich sa krajinách ako v skúmaných krajinách Západnej Európy. Udávaná závislosť od ilegálnych drog je vyššia v Západnej Európe ako v transformujúcich sa krajinách
Sú deti informované?
Spomedzi detí, koré sa zúčastnili prieskumu, viac ako polovica udáva, že majú značné alebo aspoň nejaké informácie o právach detí, sexe, HIV/AIDS, drogách a najmä o počítačoch. Takmer 5 z 10 detí však udáva, že o týchto témach majú len obmedzené alebo nemajú nijaké informácie. Najvyššie percento detí, ktoré tvrdia, že nemajú takmer nijaké informácie, sa nachádza v Zakaukazsku (dve tretiny). Približne polovica skúmaných detí tvrdí, že majú aspoň nejaké (44 percent) alebo značné (12 percent) informácie o svojich právach. Až 15 percent detí však nedokázalo na požiadanie uviesť ani jedno zo svojich práv; v Západnej Európe je to až 25 percent. Približne 4 z 10 skúmaných detí v Západnej Európe a 6 z 10 detí v transformujúcich sa krajinách si myslia, že ich informovanosť o sexuálnych vzťahoch je veľmi nízka alebo nijaká. Ďalšou témou, o ktorej je veľké percento detí informované len veľmi málo alebo nie je vôbec informované, je HIV/AIDS. Päťdesiattri percent detí v transformujúcich sa krajinách v porovnaní so 40 percentami v Západnej Európe uvádza, že o HIV/AIDS majú len obmedzené alebo nemajú nijaké informácie. Sedem percent z detí, ktoré sú údajne informované o HIV/AIDS, udáva, že nevedia, čo by mali robiť, aby sa vyhli infekcii. Šesť z 10 detí v Západnej Európe a 5 z 10 v transformujúcich sa krajinách tvrdí, že sú informované o drogovej prevencii. Väčšina z nich udáva, že majú len obmedzené informácie. V Zakaukazsku však až 83 percent detí udáva, že o drogovej prevencii má len obmedzené alebo žiadne informácie, v Strednej Ázii je to 64 a v Juhovýchodnej Európe 60 percent.
Čo si deti myslia o vláde a politike?
Pätnásť percent detí si myslí, že samosprávne orgány ich názory berú do úvahy, pričom 61 percent detí si myslí, že na ich názory sa prihliada nedostatočne alebo sa na ne vôbec neprihliada. Deti by uvítali, keby s nimi samosprávne orgány väčšmi konzultovali rozhodnutia týkajúce sa aktivít a zariadení pre voľný čas a otázky spojené so vzdelávaním/školou a životným prostredím. Uvítali by, keby vláda štátu vytvárala viac príležitostí na aktivity vo voľnom čase; keby zlepšila postavenie škôl a výučbu; keby zvýšila sociálne dávky a zlepšila životné podmienky. Okrem toho požadujú zvýšenie bezpečnosti a rešpektu voči deťom. Štyri deti z 10 si myslia, že hlasovanie vo voľbách je účinným nástrojom na zlepšenie situácie v ich krajine. V Západnej Európe a v krajinách, ktoré podali prihlášku o členstvo v EÚ, zastáva tento názor asi polovica detí. Deti v transformujúcich sa krajinách však v priemere považujú hlasovanie vo voľbách za menej účinné alebo celkom neúčinné. Najmä deti v západnej časti SNŠ (23 percent) a v Zakaukazsku (21 percent) udávajú, že hlasovanie vo voľbách je podľa nich neúčinné.
Cítia sa deti, že sú sťastné?
Dve tretiny všetkých dotazovaných detí sa väčšinou cítia byť šťastné (8 z 10 v Západnej Európe v porovnaní so 6 z 10 v transformujúcich sa krajinách). Tri z 10 detí sa cítia byť šťastné len niekedy a 1 percento - čo v skúmaných krajinách predstavuje takmer 1 milión detí - uvádza, že takmer nikdy nie sú šťastné.
Ako vidia deti budúcnosť?
Štvrtina dotazovaných detí považuje život v súčasnosti za horší než bol pred 10 rokmi, pričom takéto hodnotenie častejšie uvádzajú deti v transformujúcich sa krajinách. Šesť detí z 10 si myslí, že ich život bude v budúcnosti lepší, ako je súčasný život ich rodičov. Deväť percent všetkých detí sa o budúcnosti vyjadruje pesimisticky a predpovedá vyššiu zločinnosť a násilie, zhoršovanie ekonomickej situácie a neschopnosť vlády riešiť problémy. Deti si želajú, aby ich krajina bola zbavená zločinnosti a násilia (43 percent) a aby bola pokojnejšia (39 percent). Sedem z 10 detí má po dosiahnutí dospelosti v úmysle žiť vo vlastnej krajine, ale 23 percent detí v transformujúcich sa krajinách chce emigrovať, najmä do Západnej Európy alebo Severnej Ameriky. Len polovica detí z bývalej Juhoslávie, Juhovýchodnej Európy a pobaltských štátov by chcela v dospelosti žiť vo vlastnej krajine.
