Konferencia k 20. výročiu platnosti Dohovoru o právach dieťaťa
Detský hlas na konferencii UNICEF
V októbri 2009 sme mapovali, čo sa za uplynulých dvadsať rokov na Slovensku v prospech detí urobilo a čo je ešte potrebné urobiť. Okolo sto účastníkov konferencie „SME TU, POČUJETE NÁS“, ktorú UNICEF Slovensko zorganizoval spolu so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, sa pri tejto príležitosti zišlo v budove Národnej rady v Bratislave. Okrem zahraničných expertov z Nemecka a Talianska a domácich zástupcov štátnych orgánov i mimovládnych organizácií pracujúcich pre deti, prispeli k rokovaniu svojimi názormi tiež deti. Prizvali sme skupinku mladých diskutérov z televíznej relácie (STV) Päť minút po dvanástej, ktorí svoje názory konfrontovali s dospelými, za prítomnosti autorky relácie p. Kolevskej .Na rozdiel od dospelých deti nemali zábrany diskutovať a pomohli dospelým „nasvietiť“ svoje problémy z iného uhla.
Pre účastníkov konferencie, ale tiež pre poslancov Národnej rady sme pri tejto príležitosti prezentovali fotografie detí z rómskych osád, od autora Maya Hirca.
Konferencia UNICEF Slovensko k 20. výročiu prijatia Dohovoru o právach dieťaťa
Príspevok Dr. Zuzany Alnerovej, Slovenský výbor pre UNICEF
V novembri roku 1989, po desaťročnom úsilí expertov, ktorí mali na srdci blaho detí a ich ochranu a za významnej asistencie UNICEF - Detského fondu OSN, bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa. (Convention on the Right of the Child). Stalo sa tak na zvláštnom zasadnutí VZ OSN, za prítomnosti desiatok hláv štátov a predstaviteľov vlád celého sveta. Ide o jedinečný dokument medzinárodného práva, ku ktorému odvtedy pristúpili takmer všetky štáty sveta. Po predchádzajúcich pokusoch o stanovenie štandardov starostlivosti a ochrany detí, ktoré mali iba deklaratívnu, t.j. nezáväznú podobu, bol teda na svete dokument zásadne inej kvality: dieťa sa stalo z objektu - subjektom práva, čo znamená, že ochrana a starostlivosť už viac neboli iba žiaduce a vhodné, ale stali sa p r á v o m detí – právom, ktoré je možné vymáhať.
Dohovor obsahuje 3 hlavné inovácie. Po prvé, zavádza pojem „účastníckych práv“ dieťaťa a uznáva dôležitosť informovanosti detí o ich právach. Po druhé, Dohovor vyzdvihol viaceré otázky, ktorými sa predtým nezaoberala žiadna iná listina; napríklad právo na znovu začlenenie detí, ktoré sa stali obeťami násilia a zneužívania; povinnosť vlád konať, ak miestne zvyklosti poškodzujú detské zdravie. Po tretie, obsahuje princípy a normy, ktoré boli dovtedy spomenuté len v nezmluvných dokumentoch, najmä pokiaľ ide o adopcie a súdy pre mladistvých.
Pri príležitosti dvadsiateho výročia prijatia Dohovoru zorganizoval UNICEF Slovensko medzinárodnú konferenciu v priestoroch Národnej rady SR, pod názvom Sme tu, počujete nás?
Konferencia mala ambíciu zhodnotiť mieru implementácie Dohovoru a predložiť na diskusiu vybrané zahraničné skúsenosti. Medzi participantami boli sudcovia, sociálni pracovníci, pedagógovia, predstavitelia relevantných rezortov, polície, ale tiež akademici a pracovníci mimovládnych organizácií.
Vypočuli si o.i. informáciu Petra Guráňa, člena Výboru OSN pre práva dieťaťa o rokovaní konferencie konanej pri rovnakej príležitosti - 20. výročia Dohovoru o právach dieťaťa – v Ženeve. Vzhľadom na závažnosť záverov tohto rokovania venujeme príspevku väčší priestor aj na tomto mieste. Peter Guráň uviedol, že na základe 20 ročných skúseností z implementácie Dohovoru boli odborníkmi určené 3 kľúčové oblasti pre ďalšiu úspešnú implementáciu, tzv. 3 D – dignity (dôstojnosť), development (rozvoj) a dialóg.
Pre každú z nich bolo prijatých počas bohatej diskusie 12 odporúčaní, priorít do budúcnosti. Zo záverečných 36 odporúčaní vyberáme:
Dôstojnosť:
1. Vybudovať integrovaný systém prevencie a ochrany práv dieťaťa, založený na holistickom, dynamickom a decentralizačnom prístupe a efektívnych koordinačných mechanizmoch medzi štátnymi službami, neštátnym sektorom a agentúrami OSN.
2. Legislatíva –Vytvoriť investigatívne a sankčné mechanizmy pre všetky formy zneužívania detí, aj nové – ako internetová kriminalita, obchod s narkotikami, ...
3. Podporovať usmernenia a legislatívy ohľadne zobrazovania detí v médiách – napr. etické kódexy a pod., podporovať výskum a monitoring rôznych zdrojov a foriem diskriminácie detí.
4. Pomoc obetiam diskriminácie by mala zahŕňať procedúry a opatrenia, tak právneho, ako aj neprávneho charakteru (napr. mediácia, asistencia) pri spätnom začleňovaní obetí diskriminácie do spoločnosti.
Rozvoj:
1. Národné akčné plány by mali byť postavené na udržateľnosti politík sociálnej ochrany detí s jasne časovo viazanými indikátormi, aby ich bolo možné vyhodnocovať.
2. Komisia odporúča špecifikovať „maximálny rozsah dostupných zdrojov“, ktorý by mal byť určený zo štátneho rozpočtu pre deti, podľa článku 4 Dohovoru.
3. Vzdelávacie inštitúcie by mali byť chápané ako spoločenstvá detí a dospelých, ktorí kooperatívne rozvíjajú vzdelávanie, učenie a sociálny život školy.
4. Štáty by mali zabezpečiť nielen právnu garanciu práva dieťaťa vyjadriť svoj názor, ale aj náležitými regulačnými mechanizmami zabezpečiť výkon tohto práva.
Dialóg:
1. Štáty by mali vytvoriť náležité inštitucionálne mechanizmy na podporu participácie detí na národnej a lokálnej úrovni, mali by zabezpečiť ich udržateľnosť, vyhnúť sa formalizmom, byť primerané deťom.
2. Deti by sa mali zapájať do fungujúcich médií, mali by mať alokované špecifické vysielacie časy pre programy, ktoré by samé utvorili.
3. Diskriminované a marginalizované skupiny detí potrebujú proaktívne opatrenia na podporu ich participácie a zabezpečenie rovnosti prístupu k participácii.
K interpretácii čl. 12 Dohovoru, ktorý sa týka práva dieťaťa spolurozhodovať o záležitostiach ktoré sa ho týkajú, sa vyslovil Mr. Lothar Krappman zo SRN, člen Výboru OSN pre práva dieťaťa. Rozvinul nielen konsekvencie tohto práva pre občianske uvedomovanie si detí a ich seba hodnotenie, ale zdôrazňoval napríklad aj potrebu reflexie názorov vyslovovaných deťmi.
Iba prostredníctvom ohlasu na vyslovenú mienku sa dieťa socializuje, uvedomuje si hodnotu svojej výpovede, prípadne dokáže svoj názor korigovať. Roľa dospelého je teda pri napĺňaní tohto článku kľúčová a pre občiansky aj osobnostný vývoj dieťaťa podstatná.
V kontexte s čl. 12 bola súčasťou konferencie pódiová diskusia detí, ktoré participujú na relácii STV „Päť minút po dvanástej.“ Za účasti dospelých, ktorí zaujali „role“ vyhranených a názorovo rigidných rodičov a prarodičov, deti diskutovali o práve na názor. Simulovaná televízna relácia sa ukázala ako vhodná cesta na participáciu detí a poukázala na charakteristické postoje nás-dospelých: neochotu diskutovať o názoroch, s ktorými prípadne nesúhlasíme, uzatvorenosť.
O skúsenostiach so špecializovaným systémom súdnictva v Taliansku referovala Mrs. Elisabett Giorgi, jedna z účastníčok projektu slovensko-talianskej spolupráce v oblasti sociálnej starostlivosti a súdnictva, organizovanej Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. V neskoršej diskusii odznela jednoznačná podpora vízii zriaďovania t.zv. rodinných súdov na Slovensku, ktorých vznik presadzuje UNICEF Slovensko.
Výskumný projekt UNICEF Slovensko, podporený finančne zo zdrojov MŠ zisťoval mieru znalosti Dohovoru medzi deťmi vo veku 9-14.r. Výskum agentúry FOCUS interpretovali Jarmila Filadelfiová a Peter Guráň. Vyplynulo z neho, že škola stále zohráva podstatnú
úlohu v informovaní detí o ich právach; znalosť detí o vlastných právach koreluje so sociálnym a vzdelanostným statusom rodičov. Napr. dostatočné informácie o Dohovore majú dvoj – až trojnásobne častejšie deti v rodinách s vysokoškolsky vzdelanými rodičmi. Asi polovica dotázaných detí reagovala na otázku o zdrojoch informácií „dozvedám sa, ale málo“.
V porovnaní s údajmi získanými v minulosti (Výskum MŠ SR v r. 2002) sa situácia nezlepšila,
ale výsledky naznačujú zhoršenie. Až 44% žiakov ôsmych tried uviedlo, že o Dohovore ešte nepočuli. (Oproti 20% v r. 2002). Interpretácii tohto zistenia je potrebné sa ďalej venovať a skúmať obi dve použité metodológie ako aj ďalšie možné príčiny. Drahoslav Štefánek z MZV SR charakterizoval kroky slovenskej diplomacie smerujúce k prijatiu nového Opčného protokolu k Dohovoru na vytvorenie komunikačnej procedúry.
Pani Eva Tomková z MŠ SR uviedla legislatívne úpravy rezortu školstva v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, štátny vzdelávací program a rámcový obsah vzdelávania v oblasti práv dieťaťa, koncepciu podpory práce s mládežou pod názvom Kľúčové oblasti a akčné plány štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike na roky 2008 – 2013“.
Stratégiu Mládežníckej politiky prezentoval Ladislav Macháček. Je založená na zámere
► vynaložiť väčšie zdroje na rozvoj oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote a zlepšujú ich kvalitu života.
► objasňovať a propagovať na verejnosti a aj medzi mladou generáciou skutočnosť, že potenciál mladých ľudí môže prispieť k obnove spoločnosti a prispievať k hodnotám a cieľom EÚ.
► očakávania toho, že mládežnícke aktivity a práca s mládežou bude zohrávať podpornú rolu,
► poskytnutia príležitosti mladým ľuďom vjadriť sa ku všetkým problémom, ktoré sa ich alebo spoločnosti ako celku týkajú.
Za Linku detskej istoty pri UNICEF Slovensko prezentovala príspevok jej riaditeľka Eva Dzurindová. Zaoberal sa analýzou monitorovaných hovorv detí a ich najfrekventovanejšími problémami. Najvýraznejšie z nich vystupuje potreba komunikácie a vzťahové problémy detí.
Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny predstavila Dana Žilinčíková z organizácie Návrat v BBystrici. Riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Alena Mátejová referovala o súvislostiach Dohovoru s vybranými dohovormi medzinárodného práva súkromného. Riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Anna Zachová , takisto ako Henrieta Antalová z úradu Verejného ochrancu práv hovorili o agende detských práv v aktivitách ich inštitúcií. Za Ministerstvo práce sociálnych vecí odznel príspevok Nadeždy Šebovej a Janka Divincová informovala o novo vznikajúcom orgáne - Výbore ministrov pre deti, ktorý vymedzuje svoj vzťah k už uplatňovaným kontrolným a koordinačným mechanizmom v súvislosti s právmi detí.
