Východiská a kontext projektu - budovanie Miest priateľských k deťom 1/2
Iniciatíva Mestá priateľské k deťom zohľadňuje jednak proces rýchlej transformácie a urbanizácie, ako aj narastajúce zodpovednosti miestnych samospráv za obyvateľstvo v kontexte decentralizácie a z toho vyplývajúca narastajúca dôležitosť miest a obcí v národných politických a ekonomických systémoch. Iniciatíva napomáha implementácii Dohovoru o právach dieťaťa tam, kde má najväčší priamy vplyv na životy detí. Súčasne napomáha dosiahnuť vyššiu kvalitu života pre všetkých občanov.
Mesto priateľské k deťom sa zaväzuje k čo najplnšej implementácii Dohovoru o právach dieťaťa. Zaručuje právo každého mladého občana na:
- ovplyvňovanie rozhodovania o svojom meste/obci
- vyjadrenie vlastných názorov o meste/obci , v ktorom by chcel žiť
- účasť na rodinnom, spoločenskom a sociálnom živote
- využívanie základných služieb ako zdravotníctvo, vzdelávanie a bývanie
- prístup k nezávadnej pitnej vode a adekvátnym hygienickým zariadeniam
- ochranu pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním
- osobnú bezpečnosť na uliciach vlastného mesta
- stretávanie sa s priateľmi a hru
- priestranstvá pre zeleň a zvieratá
- život v neznečistenom životnom prostredí
- účasť na kultúrnych a spoločenských podujatiach
- štatút rovnoprávneho občana vo svojom meste s prístupom ku všetkým službám bez ohľadu na etnickú príslušnosť, vierovyznanie, príjem, pohlavie či postihnutie.
Poznámka: V tomto dokumente sa pod pojmom „štát“ chápu národné vlády. V Dohovore o právach dieťaťa sú „štátnymi stranami“ krajiny, ktoré Dohovor ratifikovali. Podobne, pod pojmom „dieťa“ sa rozumejú malé deti, dospievajúci a mládež ako ich definuje Dohovor, čiže osoby vo veku do 18 rokov.
Proces implementácie Dohovoru o právach dieťaťa
Výbor pre práva dieťaťa pri OSN - orgán Dohovoru o ľudských právach, ktorý dohliada na implementáciu Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej Dohovor), stanovil takzvané „všeobecné opatrenia pre implementáciu“ Dohovoru. Štáty musia Výboru pravidelne podávať správy o svojom napredovaní k jeho plnej implementácii. Smernice Výboru pre podávanie správ zoskupili ustanovenia do ôsmich skupín, z ktorých prvá zahŕňa „všeobecné opatrenia“. Tieto všeobecné opatrenia – právne, administratívne a iné – sú zároveň stavebnými kameňmi Mesta priateľského k deťom. Pri príprave správ pre Výbor museli jednotlivé národné vlády absolvovať proces, ktorý bol pre väčšinu z nich novým procesom zhromažďovania informácií o stave zákonov, politík a praktík týkajúcich sa detí a o situácii samotných detí. Pritom si väčšina z vlád uvedomila nielen to, že potrebujú nové zákony a nové politiky, ale že potrebujú aj nové vládne štruktúry a nové činnosti na podporu novej viditeľnosti detí vo vláde, jasne stanovenú prioritu a pozitívnejšie postoje voči deťom v celej vláde aj spoločnosti.
Budovanie Mesta priateľského k deťom je procesom implementácie Dohovoru o právach dieťaťa miestnymi samosprávami. Cieľom je zlepšiť životy detí teraz prostredníctvom uznania a realizácie ich práv, čím sa zároveň premenia na lepšie spoločenstvá pre súčasnosť aj budúcnosť. Budovanie Miest priateľských k deťom je praktický proces, ktorý sa musí aktívne venovať deťom a ich reálnemu životu.
V súlade s Dohovorom preberá záväzky voči deťom štát na čele s vládami a miestnymi samosprávami. Budovanie Miest priateľských k deťom však nemôže zrealizovať iba vláda samotná. Musia sa vytvoriť partnerstvá so samotnými deťmi, s rodinami a so všetkými tými, ktorý ovplyvňujú život detí.
Úlohou tohto dokumentu je charakterizovať stratégiu budovania skutočných Miest priateľských k deťom - proces, ktorí ožije prostredníctvom injekcie praktických príkladov zo skutočných miest.
Skúsenosti poukazujú na to, že proces budovania môže začať rôznymi spôsobmi. Napríklad zhora nadol - nariadením primátora mesta alebo starostu obce alebo oficiálne prijatým nariadením vlády aktívne koordinovaným tak, aby sa dostal na všetky úrovne administratívy a do všetkých kútov mesta, alebo zdola nahor, vychádzajúc z iniciatívy malej skupiny ľudí vedených deťmi, ktoré chcú uplatniť svoje právo na hru a bezpečný pohyb v meste, ktorá má potenciál rozšíriť sa na celé mesto. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu rôznych prístupov.
Proces budovania sa môže vyvinúť aj z iných iniciatív priateľských k deťom, resp. sa s nimi spojiť: nemocnice a školy priateľské k deťom či environmentálne projekty zabezpečujúce deťom nezávadnú pitnú vodu a hygienu. Kampaň môžu iniciovať samotné deti alebo detské organizácie, rôzne mimovládne organizácie či inštitúcie pre ľudské práva (ombudsman pre deti).
Koncepcia Mesta priateľského k deťom nevychádza z ideálneho konečného stavu ani zo štandardného modelu.
Je to rámec na pomoc ktorémukoľvek mestu stať sa priateľskejším k deťom vo všetkých ohľadoch miestnej správy, životného prostredia a služieb.
Tento rámcový dokument načrtáva takzvané „stavebné kamene“ Mesta priateľského k deťom – štruktúry a činnosti vlády nevyhnutné k aktívnemu zapojeniu detí do procesu zabezpečenia zohľadňovania ich práv v každom relevantnom rozhodovaní a rovnakých práv na prístup k základným službám. Proces budovania Mesta priateľského k deťom si vyžaduje politické záväzky (ktoré sú nevyhnutné) a zosúladený postup celej vlády.
