ZBIERKA: Podoby detstva osirelých detí
Vážení priatelia,
riadky, ktorými Vás dnes oslovuje UNICEF, napísala osemnásťročná dievčina z Jamajky. Pred niekoľkými týždňami sme sa s ňou osobne stretli v Afrike. Predkladáme Vám jej riadky ako výpoveď o jednej z podôb detstva...
Bankové spojenie: Tatra banka, a.s.
Číslo účtu: 26297 26297 / 1100
Variabilný symbol: 1706
Zbierka je ukončená.
Stav zbierky je 47 491,87 €. Ďakujeme.
* * * * * * * * * *
Mala som šesť, keď sa ukázalo, že môj otec je HIV pozitívny. Písal sa rok 1994, ale pamätám si na mamine slová, akoby to bolo včera: "Kerrel, nieže si zoberieš od otca jesť, má AIDS. Dávaj si veľký pozor, keď si s ním."
Otec sa nejaký čas dokázal o seba postarať. Po mojich dvanástych narodeninách sa však jeho stav zhoršil. Rodičia sa už dávnejšie rozišli, a tak pri ňom nebol nikto, kto by mu pomohol, len ja, najstaršia dcéra. Po škole som chodievala rovno za ním a strávila som celé poobedie varením, upratovaním, nákupmi, alebo som s otcom musela ísť k lekárovi. Na lieky sme nemali a s bezvládnym otcom bez práce som nemala na základné školské potreby a často ani kúsok jedla na večeru. V škole som bola úplne stratená, neustále som premýšľala, ako to doma všetko zariadiť. Na domáce úlohy som ani nepomyslela. Otcov stav sa onedlho zhoršil a už som to sama nezvládala. Cítila som, že o tejto chorobe neviem vôbec nič; musela som ho zobrať do nemocnice. Tam som otca každý deň našla neumytého a keďže bol prislabý na to, aby sa sám dokázal najesť, nedotknuté jedlo som vždy našla na stolíku pri posteli. Od prvého dňa som vedela, že otec zomrie, ale po toľkých rokoch, čo som držala jeho stav v tajnosti, som bola absolútne nepripravená na jeho posledné dni života. Nemohla som zniesť myšlienku, že ho uvidím zomierať, nedokázala som si predstaviť život bez neho, a tak som sa rozhodla, že zomriem ako prvá. Našťastie som objavila niekoho, komu záležalo na ľudoch bez ohľadu na to, že mali AIDS. Zavolala som ženu z neziskovej organizácie "Jamaica AIDS Support", ktorá zariadila, že sa otec dostal do hospicu, kde sa oňho postarali. Tak dostal šancu predĺžiť si život.
Najdôležitejšia vec, ktorú som sa počas dlhých telefonátov s ľuďmi z tejto organizácie dozvedela, bola, že nie som výnimkou. Všade na svete sú milióny detí ako ja, ktoré najskôr stratia detstvo kvôli chorobe rodičov, a potom stratia rodičov kvôli AIDS. Som iba jednou z miliónov, ktorá musela vymeškávať školu z lásky k rodičom,
odsúdená ťažko zháňať jedlo a lieky a vyrastať bez rodičovskej lásky, bez ich ochrany a vedenia.
Otec umrel 27. februára 2000, mala som len dvanásť. Svoje tajomstvo si zobral do hrobu a o AIDS sa nikdy s nikým nerozprával, ani so mnou. Nechcel na chorobu upútavať pozornosť. JA ÁNO!!
- - - - -
Všade na svete, kde obete AIDS po sebe zanechali bezradné a zneistené deti - dnes je ich na svete 15 miliónov - sa im UNICEF pokúša poskytnúť základnú pomoc: buduje centrá, kde dostanú trocha osiva a potreby pre základnú obživu. Organizuje pre ne základnú zdravotnú starostlivosť a vzdelanie a poskytuje tiež psychickú podporu. Takúto pomoc však dostane menej ako 10% detí, ktoré by ju potrebovali.
Dospelých treba vyburcovať a upozorniť ich na tiché drámy detí! Je to účel kampane Spoločne pre deti - spoločne proti AIDS.
Ďakujeme - svet detí sa nás týka.
200 Sk zabezpečí antivírovú AZT terapiu pre 7 dojčiat nakazených vírusom HIV počas tehotenstva prenosom z matky.
400 Sk zaočkuje 14 detí proti základným chorobám.
900 Sk pokryje ročné zdravotné náklady pre jednu sirotu AIDS.
1200 Sk zabezpečí 40 HIV-pozitívnym tehotným ženám anti-retrovirálnu liečbu, ktorá dokáže zabrániť prenosu vírusu z matky na dieťa.
3000 Sk umožní zabezpečiť denný prídel stravy pre 30 detí.
6000 Sk pokryje náklady na zriadenie preventívneho HIV programu a zriadenia zdravotníckych stanovíšť
