ZBIERKA: Pomoc sirotám v Rwande
Prežili deň, rok;
pomôžme im prežiť život!
Bankové spojenie: Tatra banka, a.s.
Číslo účtu: 26297 26297 / 1100
Variabliný symbol: 0642
Zbierka je ukončená.
Stav zbierky je 1 300 698 Sk. Ďakujeme!
* * * * * * * * * *
Práve sme sa vrátili z krajiny, ktorá prešla peklom – stretávali sme bezradné a vykorenené deti, hladné, vyrastajúce bez vzdelania a bez lásky. Otrasení sme si však aj naplno uvedomili zmysel práce UNICEF.
V africkej Rwande si masaker v roku 1994 vyžiadal životy milióna Tutsiov a Hutuiov, z miliónov ďalších obyvateľov Rwandy sa stali štvanci, ktorí sa bezradne utáborili v okolitých krajinách. V zmätku, ktorý nastal, sa masy ľudí dali do pohybu. UNICEF sa okamžite ujal detí: množstvo rodín sa roztratilo - tým pomohol spájať sa, vydeseným sirotám pomáhal nájsť ich príbuzných, poskytnúť zdravotnú pomoc – ošetriť fyzické aj psychické zranenia.
A Rwanda dnes? – O 65 tisíc rodín, celkovo 300 tisíc detí, sa starajú najstaršie deti – často iba dvanásťročné, 40 percent populácie je nakazených HIV/AIDS – tí môžu po sebe zanechať ďalšie tisícky sirôt v rekordne krátkom čase... Situácia je dramatická a ťažká pre všetkých. Pre deti, ktoré musia súrodencom nahradiť mamu i otca a samé zostávajú bez podpory je však najťažšia.
O svojom živote nám porozprával chlapec s krásnym menom Bonanné Noel, ktorý sa stará o dvanásťročnú sestričku Ndatemanu a desaťročnú Ndatemaríju. Bývajú v rwandskej dedinke Kayuve v provincii Kibuye.
„Moja matka zomrela 7. apríla 1994. Otec sa musel dva roky ukrývať a v roku 1996 ho tiež zabili. Presťahovali nás do domu môjho nevlastného brata, Jeana. Býva len päť minút od nás. Povedali, že môžeme u nich býť, ale nevydržali sme tam a museli sme utiecť.“ Na otázku, čo bolo u jeho brata najhoršie, odpovedal: “Stále sme boli hladní, vôbec nám nedávali jesť. A Jean bol ten, kto zabil moju mamu“, hovoril chlapec smutno hľadiac na matkin hrob priamo pred domom. „Mamin brat prezradil, že to bol Jean, kto mamu zabil a tak je teraz vo väzení. Po rodičoch nám zostal dom a kúsok pôdy, tak sme sa rozhodli osamostatniť. Nosil som susedom nákupy, niečo som dopestoval na poli. Keď som mal lepší deň, podarilo sa mi zarobiť 150 frankov (približne 15 Sk). Museli sme predať kúsok pôdy, časy boli zlé. Ndatemaríja bola stále chorá, tak mi susedia pomohli a postarali sa o ňu.“ Dnes sú vďaka podpore Ndatemana a Ndatemaríja v škole. Ndatemana je už vo štvrtom ročníku a Ndatemaríja začala len tento mesiac. „Ja som musel školu nechať“, hovorí Bonanné, „a asi sa tam ani nevrátim, pretože by sme nemali čo jesť. Som rád, že sa môžem o mojich súrodencov postarať“, hovorí hrdo Bonanné ukazujúc nám svoj príbytok. Malý domček z blata a slamy bol pekne upravený a čistý; v jednej z izieb na poličke naukladané školské uniformy a sviatočná obuv - tenisky. V zadnej časti domu sme nahliadlil do kuchyne, prázdnej miestnosti s ohniskom uprostred a so zívajúcim hrncom a vareškou. Posledná izba- spálňa matky, s jej topánkami, šatmi a hŕbkou popola bola už osem rokov nedotknutá....
UNICEF spolu s miestnymi organizáciami rozvíja predovšetkým programy dôležité pre záchranu života detí (kurz šitia, varenia, práce s drevom, výroby kobercov, výroby tehál), poskytuje školné a školské uniformy, stará sa o prístup detí k zdravotnej starostlivosti. Zakladá fondy pre siroty, do ktorých, okrem vkladu UNICEF, prispievajú aj miestni občania. Pomoc nezaopatreným rodinám začína tzv. „štartovacím balíčkom“ - obsahuje jedno kozľa, prasiatko, jednoduchý čln či rybárske alebo záhradnícke náradie. Plody práce neskôr poslúžia na pokrytie životných potrieb a prebytok je zdrojom finančného príjmu a podpory ďalšej rodiny.
Ročné náklady na pomoc jednému osirelému dieťaťu, t.j. základné vzdelanie, zdravotnícka starostlivosť, obživa, predstavujú približne 85000 slovenských korún.
Z potrebnej sumy vyberáme: učebnica alebo denný prídel stravy 100 Sk, zdravotná prehliadka 250 Sk, školská uniforma 350 Sk, pitná voda na týždeň pre celú rodinu 500 Sk, 20 zošitov pre triedu 600 Sk, perá a ceruzky pre celú triedu 1000 Sk...
